členovia a stáli hostia

PREßBURGER KLEZMER BAND
Marta Potančoková – sólový spev
Snežana Jović-Werner (Srbsko) – akordeón, sólový spev
Andrej Werner – husle, vokály
Miro Lago – klarinet, vokály
Paľo Šuška – klavír, syntetizátor, vokály
Samo Alexander – kontrabas, sólový spev
Jano Oriško – bicie, perkusie


STÁLI HOSTIA
Karine Sarkisjan (Arménsko) – sólový spev
Linda Luptáková – lektorka klezmerových tancov

Marta Potančoková
Pochádzam z rodiny, kde sa nikdy nespievalo ani nehralo na žiadny hudobný nástroj. Dodnes si pamätám ako ma doslova donútil môj učiteľ gitary spievať pred celým osadenstvom strednej školy. A bolo to moje prvé úspešné vystúpenie. Druhý človek, ktorému ďakujem za to, čím som, je teta Sáša Skořepová, ktorá ma nahovorila a pripravila na prijímačky na muzikálové herectvo na JAMU v Brne. Prijatie na JAMU rozhodlo o tom, že sa venujem profesionálne spevu, herectvu a svoju prácu milujem. A bola to opäť šťastná náhoda, ktorá ma doviedla do Preßburger Klezmer Bandu a umožnila mi spoznať prekrásnu klezmerovú hudbu... Alebo náhody neexistujú? :-)

Snežana Jović-Werner (Srbsko)
Na prechádzke s mamou v našom malom meste na severe Srbska sme si všimli oznam o zápise do hudobnej školy. Chcela som sa zapísať na klavír. Ale mama povedala, že mi ho nekúpia, lebo je to veľmi drahé. Tak som si vybrala akordeón. Rodičia súhlasili, lebo vtedy ešte netušili, že ich to vyjde ešte drahšie. O desať rokov som totiž prišla študovať akordeón na bratislavskú VŠMU a potrebovala som profesionálny nástroj. Vždy som však radšej hrávala spolu s niekým ako sama, a tak sa zo mňa nestala „vážna“ umelkyňa. Dôvodom je možno aj to, že mám rada srbské ľudové piesne, ktoré často spievam, hrám alebo na ne tancujem. Keďže je klezmer nášmu folklóru podobný, hrám a mám ho veľmi rada. Tako je!        

Andrej Werner
Nedávno som našiel fotku, kde mi rodičia ako niekoľkomesačnému ukazovali hru na klavíri. Tváril som sa veľmi vystrašene. Asi práve preto som skončil pri husliach...  S klasikou som sa veľmi nekamarátil (aj keď som sa ju pokúšal hrať), a preto som začal hrať vo folklórnom súbore. Akákoľvek dobrá ľudová hudba ma baví dodnes. Aj preto už dlho hrám v Preßburger Klezmer Bande.

Miro Lago
Mama bola na mňa pyšná, keď som ako malý chlapec v autobuse spieval Biely kvet od môjho menovca Mira Žbirku. Tade však moja cesta neviedla. Na prijímačkách na ZUŠ som na prvýkrát nič nezaspieval a tak ma zobrali až o rok neskôr. Život amatérskeho klarinetistu sa skončil jedného krásneho dňa, keď som v aule Ekonomickej univerzity stretol Sama. Že či ešte hrám na klarinete? Slovo dalo slovo a o dva týždne som už hral na Pražskom hrade s kapelou. Občas si kamarátsky zahrám aj v kapele známeho slovenského karikaturistu Martina „Shooty“ Šútovca Tu v dome.

Paľo Šuška
Predovšetkým ďakujem za krásne meno, lebo už T. Vansová napísala novelu Paľko Šuška, ktorú som doteraz nečítal. Ale s mojím synom, tiež Paľkom Šuškom, sa na to chystám... Jano z neho možno vychová klezmerového bubeníka! Predtým som vyštudoval na VŠMU, čo mi však veľa do života nedalo. Napriek tomu sa venujem hudbe:-) Pamätný bol môj pobyt na KlezFeste v Londýne, inšpiratívnom klezmerovom workshope a následne aj na kurze jidiš s názvom Ot azoy! (ako naše druhé CD), avšak túto podivnú a milú reč naďalej veľmi neovládam. Shalom!

Samo Alexander
Doma mi hovoria, že keď som už dočiahol na gramofón a naučil som sa ho ovládať, púšťal som si naše dve klezmerové platne takým štýlom, že keď dohrala strana, pustil som ju znova. A potom zas. Asi až kým ju niekto neotočil na druhú alebo neviem. Popri gymnáziu a Ekonomickej univerzite naberala hudba na význame, tak som potom študoval aj hru na kontrabase, ktorou sa okrem Preßburger Klezmer Bandu zaoberám aj v Symfonickom orchestri Slovenského rozhlasu. Klezmer som študoval hlavne z CD, LP a koncertov najlepších klezmerových muzikantov a kapiel posledných rokov, niečo som sa naučil aj na výbornej akcii KlezKamp v New Jersey.

Jano Oriško
Keď sme s kamarátmi na strednej založili prvú kapelu, nikto z nás nevedel poriadne na ničom hrať. Postupne sme si vystriedali všetky nástroje a mne nakoniec prischli bicie. Neskôr sme sa chceli stať váženými muzikantmi, tak sme začali skúšať jazz. Veľa sme cvičili a následne som nejaký čas hrával v noci po kluboch. Potom som sa vybláznil aj vo viacerých projektoch improvizovaného experimentálneho hrania. Aby mi toho nebolo málo, tak som začal hrať rock. Stále som však hľadal naplnenie všetkých mojich žánrových chúťok. Jedného večera sa mi ozval môj starý známy Erik, inak jeden zo spoluzakladateľov PKB, že kapela hľadá bubeníka. Vedel som, že to je to, čo hľadám...